Raz stratené sa už nikdy nenavráti . - Ciel Phantomhive

Skyrim Online ... Death game Part 1

14. listopadu 2015 v 21:06 | Shitsujidesukara |  Poviedky
Rozhodol som sa začať zverejňovať niektoré moje poviedky ... táto konkrétna má niekoľko častí , ale ešte nieje dopísaná . Začal som ju písať niekedy v apríly 2014 ale rozhodol som sa , že ju zverejním a budem dopostupna dopisovať práve teraz . Jedná sa o poviedku , ktorá by má rýchly sled udalostí .. dej skutočne postpuje dopredu tempom koňského trysku ... a nastaví laťku mojich poviedok hoodne vysoko , pretože počas deja budem bojovať po boku jedného Anime hrdinu , ktorého obdivujem , a ktorý ma neskutočne inšpiroval ... pevne verím , že si ju budete užívať .
PS : poviedku som začal písať v čase , keď som sa s Ryunkou zoznámil , ale všetko bolo v začiatkoch ... inak vačšina informácii v nej o mne sú pravdivé :D .... tak ... snáď sa bude páčiť ...




Kapitola 1 : Dobrovolne nasilu .
Ako obvykle som po ťažkom dni v práci konecne okolo 19:00 zasadol k počitaču , zapol fcb a hľadal na weboch dalšie anime , ktoré by som si pozrel . Keď som po dlhšej chvíly konečne niečo našiel , skočil som si do kuchyne po moje obľúbené arašidy rozbalil balíček a jeho obsah nasypal do sklenenej misky a s úsmevom a blaženým pocitom , že ma čakajú chvíle odpočinku som zasadol nazad k počitaču . Ale ani som nevedel , že to sú moje posledné spokojné chvíle na veľmi dlhú dobu . Okolo 21:00 ked sa u nás doma všetko pobralo do postele , a aj ja som si sklopil kreslo aby som pozeral v polohe ležmo , sa pri ozval zvonec pri bytových dverách . "CRRRRRRRRRR" Ostrý zvuk , ktorý by zobudil aj mŕtveho , ma okamžite prebral a s nadávkou " ktorý pako môže teraz otravovať " som neochotne šiel k dverám . Otvoril som záklapku na kukátku a s nenávistným pohľadom som sa približoval tvárou k priezoru . Môj pohľad sa však okamžite zmenil na panický keď som zbadal , že za dverami stoja dvaja uniformovaný prislušníci armády a jedna panička vo formálnom kostýme . Mamka vyšla z dverí zo spálne a keď zbadala moj pohľad hneď na mna zvreskla "čo je" ? "Ja neviem" odvetil som pomaly koktavým hlasom a pokračoval : " Sú tam nejaky vojaci" dopovedal som vetu . Tí tam za dverami ma pravdepodobne počuli , pretože zpoza dverí sa ozval neprijemný hlas : " Sme z rezortu obrany a potrebujeme hovoriť s Miroslavom H. ročnik 1989." Krvi by sa v tej chvlíly vo mne nedorezal no keďže vedeli , že niekto doma je , nemalo zmysel sa zatajovať , tak som roztrasenou rukou , pomaly otáčal kľúčom , až kým som celkom neodomkol . Pootvoril som dvere a zbledol ako stena pretože sa vyznám v hodnostiach armády , a pri pohľade na frčky mi bolo jasne , že keď za mnou , úbohým civilom , pošlú podplukovníka a majora OSSR vo vychádzkových uniformách , tak to neveští nič dobré .
"Dobrý večer , Odpustite , že sme Vás vyrušili , ale potrebujeme s Vami veľmi súrne hovoriť!" povedal Major ktorý mi síce pchal pod nos svoju legitimáciu ale ja som v tej chvíly nevnímal absolúnte nič a jeho slová sa mi zabodávali do mojej hlavý ako šipky do terča . Blondýnka , stojaca za vojakmi sa predrala medzi nich , a ukazovala mi svoj preukaz , zo slovami : " Je to naozaj dôležité !"
Otriasol som sa a pozrel sa na jej preukaz s nápisom : Kybernetická kriminálna polícia . A znova som upadal do mdlôb . "čo si spravil" ?! ozvala sa moja matka a ja som tam stál ako prikovaný .
"Nespravil naozaj nič , ale my sme boli poslaný , aby se sa si sním pohovorili , ohľadne vážnej veci , Je to otázka bezpečnosti a nieje pre Vaše uši "! Odpovedal Major na otázku mojej mamky a tým ju načisto umlčal . " Chodte sa obliecť, musíte ísť s nami a nebojte sa , ideme iba na policajnú stanicu , tam si pohovoríme". Rozhovoril sa ten podplukovník a pozrel na mna privetivým a upokojujúcim pohľadom . Tak volky-nevolky som na seba natiahol gate , tričko , obul si topánky a trocha som sa nasprejoval a rozlúčil sa s našimi . Mamka plakala a tatko ju ukľudňoval , že isto sa všetko vysvetlí . Zamával som im na pozdrav a nemo som sa odoberal k výťahu . Major otvoril dvere , najprv vstúpila policajtka , potom podplukovnik za nim ja a nakoniec major , ktorý sa vzhľadom na šírku výťahu , mal problem vôbec vtesnať. "Tak čo som urobil ?" odhodlal som sa konečne otvoriť ústa , no na moju otázku zareagovala policajtka so slovami : " Tu nie , všetko sa dozviete na stanici a nebojte sa !" povedala pokojným hlasom , no posledné hlásky takmer zhltla , pretože výťah zastavil a dosť so sebou sekol . Vystúpili sme z neho a pomaly šli k bielym vchodovým dverám , ktore boli dokorán otvorené . Držal ich akýsi poddôstojník . Další šok ma čakal vonku . Hnusno tmavozelený terénny mercedes s nápisom VOJENSKÁ POLÍCIA a zapnutým modrým majáčikom, ktorého zadné dvere utekal otvárať ten poddôstojník ,mi sposobil iba dalšiu traumu . "Čo po mne chcú, a čo so mnou urobia"? Pýtal som sa sám seba ked som svoje pohľady vrhal na okno v ktorom stáli moji roztrasený rodičia . Natisli ma do auta a dvere sa zavreli. Auto sa rozbehlo a ja som sa citil ako trestanec. "Vidim , že sa stále bojíte , ale nemáte prečo . My sa chceme s Vami iba porozprávať ... Vlastne potrebujeme Vašu pomoc !" povedal podplukovník a preložil mi ruku cez rameno .
"A o čo teda ide?" spýtal som sa nesmelo a citil som ako sa mi chveje hlas .
"Všetko sa dozviete , nemajte obavy, veď vidíte , že sme neozbrojený , tak sa prestante triasť Jagdtiger !" povedala blondavá policajtka a modrými očami hladela na mna a pozorovala moje oči , ktoré pri počuti tohoto mena sa roztvorili dokorán a vyhrkli mi slzy.
"Takže o to ide ... ide o problemy ktoré vyvola Bethesda spustenim tej hlúpej vražednej hry... no ale páni a dáma ... heh ... ja tú hru nehrávam od tohoto vražedného repatchu , takže neviem čo po mne chcete !" Vyhrkol som zo seba snáď všetky myšlienky a v kútiku srdca som dúfal , že budú chcieť iba nejakého poradcu , pre tých blbcov , čo sa tam nechali zavrieť. Totiž , nikdy som na to nebol hrdý , ale v skutočnosti som hrával hry profesionálne a robil Alpha testera pre Wargaming pri spúštani World of Warschips , či pre Gajin pri spúštani tankov na Warthundry ... 2000 hračov bolo vyberaných z celeho sveta a ja som bol medzi nimi ... a je pravda ze na Skyrime som mal nahraných stovky , ak nie tisic hodín .
Kým som sedel a ticho rozmýšľal čo sa bude diať , auto došlo na stanicu a mňa vystrkávali von a zase dnu .Zabuchli sa dvere stanice a ja som si pripadal ako trestanec , ktorého práve zatkli , ale stále som nevedel , že to čo chcú po mne ... je tisic krát horšie , ako vezenie.
Po starých schodoch som kráčal nerozhodne a za sebou som počul šepnúť otázku " Myslite si že ho presvedčime ?" no podla hlasu som nedokázal určit tejto otázky . Poddôstojnik otvoril dvere do akejsi kancelárie , ktorá bola natretá depresivnou bielou farbou . Na podlahe sa rozprestieral starý koberec , v prostriedku stôl a štyri staré drevenné stoličky. V policiach boli rôzne šanony no mňa nezaujimalo , čo je na nich napísané .
Posadili ma na stoličku , Major otvoril okno a z vlastnej krabičky mi ponúkol cigaretu . "hmmm ... je tu koberec a biele steny ... takže biť ma asi nebudú ... no začinam byť zvedavý ." Povedal som si v duchu a vydýchol namodralý obláčik dymu z cigarety .
Všetci traja moji "hostitelia" znova vytiahli svoje legitimácie a podplukovník otvoril zásuvku na stole a hodil smerom ku mne papierový spis . Bolo na nom napisané : Potencionálny hráči. " Vy ste pod čislom 71" povedal mi major . "Čo to znamená" ... opýtal som sa a nevedel som čo si o tom myslieť.
"To znamená , že ste v prvej stovke hráčov bývalého E servera"!Odpovedal mi pokojným hlasom . "Ale čo to znamená pre mna ?!" spýtal som sa znova a začinal som tušiť o čo im ide ....
" Bethesda poslala každemu hráčovi takýto oblek , aby sa mohol zúčastnovať na hre po poslednom repatchy , ale že sa z hry nedá odpojiť to nikomu nepovedala , takysto ani to , že ak v hre zomriete , oblek do Vašeho tela pustí elektrický prúd , a ten zabije jeho nositela . A nepovedala ani to , že sa oblek nedá vyzliecť , pretože zapnutim zipsu , sa spustila reakcia prerušenia obvodu , a v pripade jeho odopbutia by sa obvod uzavrel ." Vysvetlovala mi kriminalistka , ako keby si myslela , že neviem o čo pri tomto obleku ide .
"Veď ja viem , naštastie som si ho v tedy neobliekol a keď sa to prevalilo , vyhodil som ho !" odpovedal som jej dosť ostrým hlasom .
Podplukovník vstal zo stola , pozrel sa mi priamo do oči pohľadom , ktorý pripomínal najomného vraha a kľudným hlasom sa ma opýtal: " Viete koľko ludí , si ten oblek oblieklo a šlo si "Zahrať" ?" "odpoveď je viac ako 30 000 !" vyhúkol na mňa toto číslo ako keby som ja za to mohol a pokračoval : " Jednotlivé vlády zvažovali vyslať do hry vojakov zo špeciálnych útvarov, aby hráčov ochraňovali a skúsili hru prejsť , pretože to je jediný sposob ako sa odtial dostať , ale na poslednom medzinárodnom rokovaní rady OSN a EU sa rozhodlo , že vyslaní by mali byť hráči z najlepšej stovky!"
"A-a-aaa vy chcete ..a-a-aby som ..." nedokázal som ani dopovedať vetu no snažil som sa pokračovať : " si t-t-tú vec dal na seba a -aa-aaaaa išiel ...." ani som nedopovedal keď podplukovník treskol do stola dlaňou spodktorej vytŕčalo zopár fotiek a začal na mňa revať : " To ste naozaj silný iba za monitorom ? Naozaj nikto zo 71 opýtaných nieje normálny , poriadny a odvážny chlap ? Bojíte sa o seba a pritom ste tam porážali jedného nepriaťeľa za druhým , ale keď ide naozaj do tuhého tak ste všetci padavky ? Tu na pozri !!!" zreval po mne a znova treskol po stole až sa prevrátil popolník a z neho sa vysypal popol z mojej práve zadusej cigarety. Odtiahol ruku a na prvej fotke bol malý chlapec ... ležaci na posteli v tom smrtelnom odeve ... " Jemu je iba 11 rokov ... akú má šancu ? a takých ako on sú tam celé tisíce .... zomrú ak im nikto nepomôže, a preto chceme dať dokopy partiu z top 100!" povedal podplukovník a pozrel na mňa pohŕdavým pohľadom , ktorým sa mi zarezával priamo do srdca . "Čo robiť ? ako sa zachovať ? nikdy by som si nepomyslel , že byť v niečom naozaj dobrý , je vlastne pre mňa iba na škodu!" hovoril som si v mysli . Moja tvár sa zvraštila do smutnej grimasy a z mojich oči schovaných pod mojou rukou , začali stekať slzy. "Nebudem skrývať moje pocity !" povedal som si v duchu a druhou rukou som odhŕnal jednu fotku za druhou . "Odpusť mi ,že som na teba kričal , ale je neskutočné že každý z Vás začal koktať ,, aj Rus chlap jak hora sa roztriasol keď mu navrhli , aby tam šiel ." povedal podplukovník a položil svoju dlaň na moje rameno .
Pri pohľade na tie Fotografie sa v mojej hlave začali šíriť pocity a myšlienky ľutosti nad tými deťmi . Dalšia cigareta dohorievala keď v tom mi srklo hlavou ,že keď je niekto jediný , čo môže konať , tak konať musí . " Aké sú podmienky vstupu ?" opýtal som sa stále váhavo .
"Vieme o Vašom Worksshope , aj o vašom účte všetko , spoločnosť Steam sa zaručuje za to , že vy budete pokračovať tam , kde ste skončili , na úrovni , akú máte a so všetkými 26 doplnkami , ktoré obsahuje Vaša postava. Vrátane artefaktov a vzácnych či podporných predmetov . Jediné čo stratite , a to stratili všetci , sú spojenci . Pretože z toho čo sme sa dozvedeli z vypočuvania programátorov bethesdy , sú všetky postavy a rasy normálny hráči . NPC sú iba zvieratá , netvory , duchovia a draci !" odpovedal mi podplukovník rozrušene , pretože pochopil , že sa zahrávam s myšlienkou vstúpiť do do tej šialenej hry . "A čo moj reálny život ? čo moja rodina ? a ľudia , ktorých milujem ? čo s nimi ?" opýtal som sa tajomne , pretože som chcel vediet , čo sa bude diať s ludmi , na ktorých mi záleži a pritom mi znova vyhŕkli slzy .
" Váš život tu sa akoby zastaví , ale ich pôjde dalej. Môžete si vytvorit zoznam ľudi , ktorých máme kontaktovať a oboznámit ich s Vašou situáciou a samozrejme máte čestné slovo rezortu obrany , že o Vašich blízkych a milovaných bude dobre postarané." Prehlásil sebavedomo pplk a pokračoval " čo sa Vás týka , budete v nemocnici , v samostatnej izbe , napojený na pristroje a živiny Vám budú podávané vnútrožilne . Budete pod stálou vojenskou ochranou a jediný , kto sa k Vám bude môcť priblížit budú ludia zo zoznamu , ktorý si vytvoríte." Dodal a podával mi ruku na znak toho , že to myslí vážne úprimne.
Vstal som a jeho podanie som opätoval . " od roku 1999 som nevedel nič viac , ako hrať online.CS, CoD , SWAT4 , CA , WOT , WT , WOW, Skyrim .. Všetko som to hral ... a myslel si že je to dobré na zabijanie času ... teraz však už iba dúfam , že to ako som sa tam snažil neumierať a byť dobrý ... len aby to nezostal pilot Kamikadze ...". Povedal som nahlas a pozeral som sa do oči toho chlapca v helme a v obleku na fotke
Po tomto rozhovore , sme sa zhovárali dlho do noci , kde sme si vzájomne vysvetlili čo robiť , keby som sa nevrátil , spísali sme zoznam . Jediný zádrhel nastal v otázke parťákov . " Vyslovene si neprajem aby ste kohokolvek informovali o mojej prítomnosti , vždy som hrával sám .. a tak to aj musí ostať . Ja sa odmietam o kohokoľvek starať , Nikdy som sa nestaral o žiadneho spoluhráča , neznášam keď sa za mnou ktokoľvek ťahá a brzdí ma !" vychrlil som zo seba a ostatný ostali ako obarený . "A čo keď bude niekto dalši zo zostávajúcich 29 hráčov súhlasiť ?" Opýtal sa ma major stojaci v kúte zamyslene . " Žiadam ... Nie ... Ja zakazujem komukoľvek zdeliť moje meno .. s nikým nechcem spolupracovať !" zdôraznil som môj požiadavok netušiac , že o pár dní , bude všetko inak .
Na druhý deň som všetko vyrozprával rodine a Major , ktorý ma sprevádzal na každom kroku , ma vychvaloval ako nejakého Hrdinu Sovietskeho Zväzu. Poobede nastala rozlúčka , a všetci doma plakali čo iba znižovalo moju guráž a odhodlanie. Napokon sme sa začali lúčiť , pretože Mjr dostal pokyn ma priviezť . Rozlúčil som sa so slovami : " Ja sa vrátim !"... pobozkal som moju mamu , objal otca i brata a pomazlil sa so psom ... " dúfam , že to nebolo naposledy."

V Nemocnici ma napojili na prístroje a posledne slová ktoré si pamätám zneli : " Všetko pripravené, keď budete pripravení aj Vy , stlačte štart...... Link start !!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | Web | 6. prosince 2015 v 21:18 | Reagovat

Zaujímavé čítať SAO :D, to anime mám veľmi rada, hlavne preto že aj ja hrajem a som zvedavá ako sa príbeh vyvinie v tvojom podaní :). Z tejto časti usudzujem že si v hrách asi vážne dosť dobrý. Takže sa teším na ďalšiu časť :P

2 Ryunka Ryunka | E-mail | Web | 20. prosince 2015 v 17:53 | Reagovat

Je to skutečně zajímavý námět a SAO patří mezi moje oblíbená anime. Jsem zvědavá na další a další pokračování...
Já ti jako hráči absolutně věřím (Kdo mě to nalákal na Skyrim, neznáš ho náhodou? :D), ale do vražedné hry bych tě nepustila...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama